Mach Vlado

Narodil som sa v roku 1954 a vyštudoval som strojarinu na vysokej škole. Bytostne ma nebavila, ale rodičia mi tvrdili, že je to fach budúcnosti. Netušili, ako veľmi sa mýlili. Od stredoškolských liet som bol dobrý v slohovaní, v písaní poviedok a aj som začal ako prozaik. Nedeľná Pravda mi otiskovala moje poviedky a keď som skúsil prvý epigram, hneď ten prvý mi uverejnili v Smene na nedeľu. Chrlil som epigramy a dostával za ne honoráre, čo bolo fajn. Skúsil som rozhlas a odrazu som bol v Maratóne, Sobotníku, Variiáciách a iných humoristických programoch. V neskromnej pýche som skúsil niešo nakresliť a redaktori v porevolučných novovzniknutých periodikách, ktorí nemali ani šajnu o kreslenom vtipe mi usilovne uverejňovali moje amatérske výtvory, až som si začal myslieť, že som skutočný karikaturista. Honoráre sa hrnuli, len do Roháča, čo bol vtedy vrchol, som sa nemohol dostať. Aj som bol za pánom Vavrom, ktorý mi dal niekoľko dobrých rád, ako kresliť a zakrátko sa v Roháči objavil môj prvý kreslený vtip. Žiaľ, krátko na to Roháč zanikol a ja som pokračoval v Novom Roháči, ktorý ale pod vedením p. Kupeckého nabral taký zlý, vulgárny a oplzlý  azimut, že ma to nadobro znechutilo a prestal som s ním spolupracovať. Kreslil som si do do šuplíka a experimentoval som s Corel Draw a Adobe Photoshopom. Začal som kresliť portrétne kariktúry známych ľudí a dopracoval som to až k samostatnej výstave v Nových Zámkoch a potom v mojom rodnom Palárikove. Tešia ma uznania ľudí z celého sveta a je fajn, že v dnešnej dobe Internetu sa vaše práce dostanú takmer všade. Škoda, že s tými honorármi je to dnes celkom o ničom, takže kúpu novej gitary odkladám už asi päť rokov. Gitara je totiž moja veľká láska a koníček, hrávam skladby od Gary Moora, Carlosa Santanu, Joe Satriani, Steve Vai, Led Zeppelin a iné. Pre fanúškov rokovej gitarovej hudby tieto mená asi nie sú celkom neznáme. V poslednom čase ma potešila titulka tureckého časopisu Fenamizah, členstvo v Tapírovi a pekné počasie.

Tapír – srandy plný papír…

„Vhodnou základnou pro manželství je oboustranné nepochopení.“ Oscar Wilde