Chadžiev Ivo

Keď kreslí humor Ivo Chadžiev opäť býva u nás pod Tatrami pekne veselo. Talentovaný  všestranný výtvarník Ivan Chadžiev (1975) z Podbrezovej, budúci výtvarný pedagóg.

Ivo Chadžiev konzumenta svojho vzácne výtvarného kultivovaného humoru dlho nehľadal. Šancu mu ponúkol obrázkový časopis Život. A účasť na výstavách a súťažiach, úspechy a ocenenia laické aj odborné (Nové Zámky), ho povzbudili a dodali mu zdravé tvorivé sebavedomie, ktoré ho posúva krok za krokom, pomaly a isto dopredu. Do ozajstného „kartún“ sveta sa zdarne katapultoval v r. 2010 svojou účasťou na úspešnom projekte Výtvarná pocta Adolfovi Bornovi, v spoločnosti takých veľmajstrov výtvarnej humornej skratky ako sú Močalov (RF), Ľ. Vaněk, Plotěná, Suchý (ČR), Dmitruch, Semedjajev (Ukrajina), Frankowski (Poľsko), Kisháziová (Maďar-sko), Feldstein (USA), Gľonda, Hudák, Jurko, Regítko, či Jakubec a  Fiťma…

Ivo Chadžiev dlho nepremýšľal aké umenie chce robiť. Má rád ľahkosť bytia, byť vysporiadaný so svojím umeleckým svetom. Svoje pocity a postoje, témy a myšlienky, výtvarný rukopis, si jasne definoval. Chce byť úprimný a komunikatívny. Vsadil na vieru vo svoje skvelé výtvarne sily, humorné až absurdné videnie sveta a originálnu kultivovanú a bohatú tvorivú objavnú fantáziu. Výtvarný klasik, realista s odvahou „ars art and creation“, nechce nič neopakovať, radšej napredovať a byť novátorom. Nevyčnievať, ale ani byť niekam zaškatuľkovaný. Tak ako si to žiada výtvarný trend súčasnosti. 

Bc. Ivo Chadžiev, študuje na Pedagogickej fakulty UMB – Katedra výtvarnej tvorby a edukacie, v Banskej Bystrici. Karikatúra nie je pre neho hlavným výtvarným motívom, skôr zaujímavým „art“ doplnkom a tvorivým ventilom.

Ivo už ako malý chlapec obdivoval kreslený humor v satirickom týždenníku Roháč a tiež všetky jeho celebrity – od Boženy Plocháňovej do Milana Vavra – mu boli vzormi. Karikatúra je pre neho autorská výpoveď mysle, určitá forma relaxu. Keďže má vrodený zmysel pre humor, snaží sa s ním podeliť s čo najväčším počtom ľudí. Svoju definíciu karikatúry nemá. Nechce byť plytký, nikoho nechce kritizovať ani urážať, iba pobaviť a potešiť. Tematicky sa zameral na človeka v dnešnom svete absurdít. Perspektívu mu dáva práve výtvarný humor. Kompozíciou a štylizáciou mu chce dať patričnú umeleckú hodnotu, aby mohol osloviť široké publikum, aj to najnáročnejšie. Klasickým a remeselným štylizovaným rukopisom – ceruzkou, perom, tušom, prípadne vyfarbeným akvarelom (dnes už aj upraveným na PC). Dnes už s obľubou sa venuje aj náročnejším kariportrétom, čiernobielym aj farebným, v ateliéri, ale neodolal ani pozvaniu kresliť naživo face to face v exteriéri (na spoločenských podujatiach)…

Brilantná kresliarska zručnosť, aj pri realistickom výtvarnom prejave, cit pre detail a farebné cítenie ho priam predurčujú ako ilustrátora kníh (aj diplomovka a mu ušla práve ilustrácia básnickej zbierky) – u robí ilustráciu a časopisov pre deti, ale aj komiksu, tak humorných príbehov, ako aj s náročnejším obsahom. Prvé ilustračné pokusy, stripy, ale i krátke komixové draw-miniatúrysú toho dôkazom.

Dnes jeho kresby nájdeme nielen v Živote, či Kocúrkove, TELEpluse, ale i ako ilustrácie poviedok v Katolíckych novinách… Najnovšie bol oslovený už k spolupráci aj šéfredaktormi týždenníka Slovenské národné noviny a mesačníka ExtraPlus… 

Viac o jeho videní a chápaní samotnej karikatúry nám rád prezradil aj v “blitz“ odpovediach na moje zvedavé otázky:

Čím si Vás získala karikatúra?
V každom kreslenom vtipe bola nejaká pointa a pre mňa to bol priam celý príbeh. Už ako dieťa som mal dosť veľkú fantáziu. A tá mi zostala dodnes.

Prezraďte, akých päť „P“ by mal mať podľa vás dobrý karikaturista?
Mal by byť pekný, pracovitý, pobožný, poriadkumilovný a predvídavý. Ale to ja nie som! (ha, ha, ha)

A dobrá karikatúra?
Tej sa to netýka. Nemala by však byť plytká, hrubo urážajúca a s očividnými prvkami pornografie. Nesmie byť prehodené poradie bublín s textom, keďže v Európe čítame zľava doprava je to mierne mätúce.

Aký kreslený humor sa páči Vám?
Musí čo najvernejšie vystihnúť hodnotnú pointu, nezáleží či je čiernobiela, farebná, prepracovaná do detailov, alebo len pár – čiarová.

Kreslíte radšej pre diváka do tlače, alebo do súťažných prehliadok humoru?
Kresliť pre diváka je relax a zábava. Súťaž si vyžaduje viac ponamáhať mozgové závity a zároveň kalkulovať, že či to čo sa mi podarilo vymyslieť nie je príliš triviálne, aby som sa na súťaži nestretol s podobným spracovaním pointy, to sa tiež bežne stáva. Keď kreslím na súťaž, vlastne kreslím tiež aj pre diváka.

Pochválite sa už aj oceneniami zo súťaží?
Sú to predovšetkým ceny z celoštátnej súťaže kresleného humoru v N. Zámkoch – známej ako „Usmejme sa na svet VII.“, kde som získal už tri ocenenia – v r. 2004 2. cenu, v r. 2006 – Cenu mediálneho sponzora a v r. 2009 Diplom za umelecký dojem. Cením si aj účasť na výstave v Prahe.

Aké sú vaše najbližšie umelecké plány?
Škola a diplomovka.

Zdroj: Pozitivní noviny Autor článku: Peter Závacký

Tapír – srandy plný papír…